Stratégie na zlepšenie schopností velenia a riadenia kooperatívnych operácií proti UAV
Zlepšenie možností velenia a riadenia kooperatívnych operácií proti UAV je kľúčové pre riešenie moderných hrozieb UAV. Dá sa to dosiahnuť optimalizáciou efektívnosti informačnej fúzie a rozhodovania o príkazoch prostredníctvom budovania systémov informačnej fúzie, sietí na prenos údajov a inteligentných modelov rozhodovania; posilnenie efektívnosti kooperatívnej bojovej organizácie zavedením efektívnych rozhodovacích procesov a zlepšením kooperatívnej veliteľskej architektúry; a neustále zvyšovanie úrovne velenia a riadenia pre kooperatívne operácie proti UAV prostredníctvom integrácie inteligentných technických prostriedkov.
1 Optimalizácia mechanizmu fúzie a zdieľania informácií
V zložitých prostrediach bojiska môže jediný zdroj informácií len ťažko úplne a presne odrážať situáciu na bojisku. Fúzia a zdieľanie informácií z viacerých zdrojov však môže výrazne zlepšiť presnosť situačného povedomia a vedeckosť rozhodovania. Preto je optimalizácia mechanizmu spájania a zdieľania informácií prvoradou úlohou pre zlepšenie schopností velenia a riadenia.
1.1 Vytvorenie viaczdrojového informačného fúzneho systému
Jadro fúzie informácií z viacerých zdrojov spočíva v riešení problémov súvisiacich so štandardizáciou heterogénnych údajov a časopriestorovou registráciou rôznych senzorov [3]. Je nevyhnutné vytvoriť jednotné dátové štandardy a špecifikácie rozhraní, implementovať štandardizované spracovanie informácií získaných z rôznych senzorov a dátových zdrojov a zlepšiť kvalitu a konzistenciu dát. Mal by sa skonštruovať viaczdrojový informačný fúzny systém využívajúci pokročilé algoritmy fúzie informácií na dosiahnutie hĺbkovej fúzie informácií z viacerých zdrojov, zvýšenie presnosti identifikácie a sledovania cieľa a poskytnutie komplexnej a presnej informačnej podpory pre rozhodovanie o príkazoch. Medzitým by sa mali zaviesť technológie strojového učenia a hlbokého učenia, ktoré umožnia systému automaticky sa učiť a prispôsobovať sa rôznym prostrediam bojiska a cieľovým charakteristikám, čím sa nepretržite optimalizuje účinnosť fúzie informácií.
1.2 Zlepšenie efektívnosti a kvality spracovania informácií
Pri operáciách proti UAV sa situácia na bojisku rýchlo mení, takže rýchlosť a presnosť spracovania informácií je kritická. Na zrýchlenie rýchlosti spracovania informácií by sa malo nasadiť vysokovýkonné výpočtové vybavenie; Mali by sa prijať technológie analýzy veľkých dát na ťažbu historických letových údajov UAV, predbežnú kalibráciu cieľových úrovní rizika a poskytovanie referencií na spracovanie informácií v reálnom čase. Na spracovanie údajov decentralizovaným spôsobom vo viacerých uzloch by sa mali využívať technológie paralelných výpočtov, ako sú distribuované výpočty a hraničné výpočty, čím sa zníži výpočtová záťaž centrálnych uzlov. Na odstránenie chybných a nadbytočných informácií a zabezpečenie kvality vstupných údajov je potrebné zaviesť mechanizmy čistenia údajov a hodnotenia kvality. Okrem toho by sa mali vyvinúť adaptívne filtrovacie algoritmy a dynamické modely prideľovania váh, aby sa v reálnom čase vykonávali hodnotenia presnosti, úplnosti a aktuálnosti informácií, pričom by sa rýchlo odstránili nesprávne alebo nekvalitné informácie. To ďalej zvyšuje presnosť spracovania informácií a poskytuje spoľahlivú dátovú podporu pre rozhodovanie príkazov.
1.3 Vybudovanie bezpečnej a efektívnej siete na prenos dát
Vybudovanie stabilnej, bezpečnej a vysokorýchlostnej siete na prenos dát je kľúčom k zabezpečeniu presného a včasného prenosu dát medzi rôznymi bojovými jednotkami. Malo by sa vyvinúť úsilie na posilnenie ochrany bezpečnosti siete zavedením šifrovacích algoritmov a mechanizmov autentifikácie identity, zabezpečením bezpečnosti procesu prenosu údajov a predchádzaním rizikám, ako je únik alebo krádež príkazových informácií. Mobilné základňové stanice 5G by mali byť rozmiestnené v bojových oblastiach, využívajúc komunikačnú technológiu 5G na rýchly prenos detekčných údajov z radaru, optoelektronických, navigačných a iných senzorov do veliteľského centra a zároveň by mali promptne vydávať rozhodnutia a pokyny veliteľského centra bojovým jednotkám. Skrátenie času prenosu informácií komprimuje prevádzkový cyklus OODA a zvyšuje rýchlosť prevádzkovej odozvy. Okrem toho by sa mali integrovať viaceré komunikačné prostriedky, ako sú dátové spojenia a satelity, aby sa vybudovala redundantná sieť a mechanizmus dynamického smerovania s viacerými linkami na prenos dát. V prípade zlyhania hlavného spojenia alebo rušenia je možné dosiahnuť automatické prepnutie na záložné spojenia, čím sa zvýši nezraniteľnosť siete a schopnosti samoopravy a zabezpečí sa neprerušovaný prenos dát.
